Kam ísť v Česku na výnimočné jedlo?
Michelin ocenenia v Česku: Nové hviezdy a zabudnuté Slovensko
Včera sa v Mariánskych Lázňach uskutočnila v prestížnom odovzdávaní ocenení Michelin, kde boli svetu predstavené skvosty českého gastronomického umenia. Zdá sa, že české reštaurácie sa robia opäť viditeľné, a to popri absencii slovenských podnikov v tomto renomovanom bedekri.
Najväčší triumf patril reštaurácii Papilio, ktorú vedie šéfkuchár Jan Knedl, a táto reštaurácia sa môže pyšniť dvoma hviezdičkami. Papilio je prelomovým podnikom, ktorý sa nachádza vo Vysokom Újezde a inšpiruje sa receptami zo starých kuchárskych kníh. Ich modernizovanie naznačuje zameranie na tradičné hodnoty, pričom pokrmy sú plné výnimočných chutí.
Až osem ďalších reštaurácií bolo ocenených jednou hviezdičkou, pričom medzi nimi boli aj osvedčené podniky ako Field a La Degustation Bohême Bourgeoise, ktoré už predtým získali ocenenia. V Prahe sa osvedčili aj reštaurácie zamerané na inovácie, ako Levitate a La Casa de Carli, pričom Morava nezostala pozadu s podnikmi ako Essens a La Villa v Zlíne.
Okrem klasických hviezd regiónu sa ocenenia Michelin opäť rozhodli udelit aj Bib, signál pre všetkých, ktorí hľadajú skvelú kuchyňu za rozumnú cenu, pričom tohto prestížneho uznania dosiahlo 18 reštaurácií.
Slovensko: Gastronomická prázdnota pod hlavičkou Michelin
V súvislosti s nedávnym ocenením českých reštaurácií sa na povrch dostáva aj otázka, prečo sa Slovensko stále neobjavuje na mape Michelin. Slovensko je totiž jedinou krajinou v strednej Európe, ktorá doteraz nedokázala získať svoje miesto v prestížnom hodnotení. Tieto výnimočné udalosti vytvárajú obavy, aký je vlastne postoj štátu voči podpísaniu potrebných zmlúv s Michelin, ktoré by povolili hodnotenie slovenských reštaurácií.
Pripomíname, že úspech a vplyv hodnotenia Michelin sú pre krajinu životne dôležité, keďže povzbudzujú gastroturizmus a generujú sprievodný ekonomický prínos. Ako príklad môžeme uviesť Česko, ktoré zaplatilo za trojročné hodnotenie približne 32,6 milióna českých korún. Politici v oboch krajinách jasne uviedli, že prínosy takéhoto uznania podstatne prekonajú vynaložené náklady, čím sa vytvárajú doslova lákavé podmienky pre turizmus a spotrebu v reštauráciách.
Na Slovensku však zatiaľ nepadlo rozhodnutie o podpísaní zmluvy a diskusia o tomto kroku trvá už viac ako tri roky, pričom bez akýchkoľvek výsledkov. Ľutovaniahodne sa zdá, že slovenská gastronómia naďalej zostáva v tieni a jej potenciál doposiaľ ostať nedocenený.
Ako sa zdá, Michelin sa bude na Slovensko pozerať s prázdnymi očami aspoň tak dlho, kým štátne strategické elementy neprejavia záujem o posun k pozitívnym zmenám v oblasti gastro hodnotení. Kdeže sú slovenské reštaurácie, ktoré by mohli zažiariť na gastronomickej mape Európy? Možno sa dočkáme a možno nie, ale jedno je jasné: bez aktívneho záujmu zostane slovenská scena gastronomického turizmu v zaslúžené zapomnení.
