Slovensko je v jednej kategórii európskou špičkou, predbehlo Nemcov aj Francúzov
Slovensko patrí v čistej výrobe elektriny k európskej špičke
Slovensko sa zaradilo medzi európsku špicu v podiele čistej výroby elektriny. V prvom polroku 2026 pochádzalo z jadrových elektrární a obnoviteľných zdrojov 86 percent elektriny vyrobenej na Slovensku. Lepšie ako Slovensko si viedlo len päť krajín Európskej únie – Švédsko (98,6 percenta), Francúzsko (95,9 percenta), Fínsko (94,5 percenta), Luxembursko a Dánsko (zhodne 92,3 percenta). Vyplýva to z údajov štatistického úradu Eurostat o čistej výrobe elektriny, teda o výrobe po odpočítaní elektriny, ktorú elektrárne spotrebujú samy.
Za vysokým číslom stojí takmer výlučne jadro
Atómové bloky v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach vyrobili 67 percent slovenskej elektriny, čo je najvyšší podiel v celej EÚ. Slovensko tak predbehlo aj Francúzsko, dlhoročného európskeho jadrového lídra (65,7 percenta). S veľkým odstupom nasledujú Slovinsko (44,5 percenta), Česko (39,9 percenta) a Fínsko (39,5 percenta).
Obnoviteľné zdroje na opačnom konci rebríčka
Pri obnoviteľných zdrojoch je obraz opačný. Zo slnka, vody, vetra či biomasy pochádzalo na Slovensku len 19 percent elektriny, rovnako ako na Malte. Ide o najnižší podiel v EÚ, kým priemer Únie dosiahol 50 percent. Zvyšných 14 percent slovenskej výroby pripadá na fosílne palivá. Podľa organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) vlani tvoril najväčšiu časť z nich plyn s podielom 11,83 percenta na celkovej výrobe.
Celá EÚ vyrobila bez fosílnych palív 71,9 percenta elektriny. Zo susedov je pred Slovenskom iba Rakúsko (81,5 percenta), ktoré sa opiera výlučne o obnoviteľné zdroje. Maďarsko dosiahlo 76,8 percenta, Česko 57,1 percenta a Nemecko 54,4 percenta. Poľsko so svojimi uhoľnými elektrárňami vyrobilo bez fosílnych palív len tretinu elektriny (33,8 percenta). Horšie na tom boli iba Cyprus (29,8 percenta) a Malta (19 percent).
Mochovce ešte pridajú
Polročné čísla pritom ešte nezahŕňajú štvrtý blok Mochoviec. Ten v októbri po takmer 40 rokoch od začiatku výstavby prvýkrát dodal elektrinu do siete, naplno však zatiaľ nebeží. Po plnom nábehu na výkon 471 megawattov (MW) má ročne vyrobiť približne 3,5 milióna megawatthodín (MWh) elektriny, čo zodpovedá zhruba 13 percentám súčasnej spotreby Slovenska. Jadrová výroba by sa tak mohla zvýšiť približne o pätinu. Podľa ministerstva hospodárstva bude pokrývať 77,5 percenta súčasnej spotreby krajiny.
„Slovensko na 6. mieste s 86 %. Pred spustením 4. jadrového reaktora v Mochovciach. V roku 2027 budeme atakovať TOP3,“ píšu na sociálnej sieti autori stránky Dáta bez pátosu.
Čistá neznamená lacná
Domácnosti zatiaľ za elektrinu platia v porovnaní so zvyškom Únie málo. Kilowatthodina (kWh) ich v prvom polroku stála v priemere 19,85 centa vrátane daní a poplatkov, pred rokom to bolo 18,87 centa. Lacnejšie je to už len v Maďarsku, na Malte, v Bulharsku a v Chorvátsku. Pomáha memorandum, ktoré vláda uzavrela so Slovenskými elektrárňami. Tie v ňom domácnostiam garantujú lacnú silovú elektrinu z jadra, teda samotnú energiu bez poplatkov za distribúciu, prenos a bez daní. Domácnosti s nárokom na energopomoc, ktorých je približne 90 percent, za ňu platia 72,70 eura za megawatthodinu bez DPH, ostatné takmer 104 eur. Memorandum však platí len do konca roka 2027.
Firmy takúto ochranu nemajú a elektrinu nakupujú za trhové ceny. Malé podniky so spotrebou do 30 megawatthodín ročne zaplatia tento rok podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v priemere 261,38 eura za megawatthodinu s DPH, o tretinu viac ako domácnosti. Veľké priemyselné podniky sú vystavené výkyvom na burze ešte priamejšie.
„Pri elektrickej energii neplatí jednotný trh, máme regióny, kde je cena 50 – 60 eur za MWh, a máme regióny, kde patrí aj Slovensko, kde táto cena je vysoko nad 100 eurami,“ uviedol premiér Robert Fico (Smer).
Vinníkom pritom nie je ani tak burza v Lipsku, kde sa obchoduje s elektrinou pre veľkú časť Európy, ako skôr susedné regióny. „Máme jednu z najdrahších elektrín v EÚ, ale dôvodom nie je burza v Lipsku, ale to, že si na Balkáne a ‚na juh od nás‘ neurobili svoju domácu úlohu,“ tvrdia Dáta bez pátosu.
Energetický expert Libor Láznička vidí príčinu v skladbe výrobných zdrojov a v nedostatku elektrární, ktoré dokážu pružne reagovať na výkyvy výroby a spotreby. Problémom je aj obmedzená kapacita cezhraničných vedení. Najviac sa to prejavuje večer, keď klesne výroba zo slnka a sústava musí rýchlo nahradiť chýbajúci výkon. „Ak je v západnej alebo severozápadnej Európe dostatok lacnej elektriny z obnoviteľných zdrojov, nemusí byť v plnom rozsahu prenositeľná do drahších oblastí strednej a juhovýchodnej Európy,“ hovorí Láznička.
