Veterné parky po veľkých škrtoch na Slovensku nekončia. Geci: Všetko závisí od ľudí, po voľbách to môže byť inak.
Koniec akceleračných zón pre veterné parky? Nie úplne
Rokovania o výstavbe veterných parkov na Slovensku prechádzajú zásadnými zmenami. Minister životného prostredia Tomáš Taraba, nominovaný za SNS, oznámil, že ministerstvo zrušilo sedem z ôsmich plánovaných akceleračných zón pre veterné parky. Zostáva iba jedna, ktorá sa má nachádzať na východe Slovenska a bude rozdelená na dva veterné parky. Tento krok vyvolal diskusie a obavy, či to znamená definitívny koniec pre výstavbu veterných energetických projektov v krajine.
Reakcie samospráv a zástupcov iniciatívy
Marek Geci, zástupca z iniciatívy Za občanov, za Slovensko, vyjadril názor, že ministerstvo zohľadnilo pripomienky samospráv, ktoré sú veľmi dôležité v tomto procese. Podľa neho zaradenie územia do akceleračnej zóny nezaručuje okamžitú výstavbu veterných turbín; zóna má skôr slúžiť na rýchlejšie povoľovanie projektov, ak by sa v budúcnosti rozhodlo o ich realizácii. Hlas samospráv bude mať tak rozhodujúci vplyv na ďalší postup pri výstavbe.
Pripravuje sa viac ako 30 projektov
Geci zdôraznil, že zrušenie akceleračných zón neznamená, že sa na Slovensku prestanú pripravovať veterné parky. Podľa jeho slov existuje už viac ako 30 projektov v rôznych fázach prípravy alebo schvaľovania mimo týchto zón. Tento aspekt môže prispieť k budúcemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energie na území Slovenska.
Ekonomické a environmentálne argumenty
Podľa Geciho, Slovensko sa aktuálne nachádza v situácii, keď vyrobí viac elektriny, než spotrebuje, a svoj prebytok vyváža. Hlavnými zdrojmi energie sú jadrové a vodné elektrárne, ktoré sú efektívnejšie a hospodárnejšie, ako navrhované veterné parky. Argumentuje, že náklady na výrobu energie z veterných elektrární sa pohybujú od 80 do 110 eur za MWh, zatiaľ čo jadrová energia stojí približne 50 eur za MWh.
Očakávaný nárast spotreby elektriny
Na druhej strane, odborníci upozorňujú na predpokladaný rast spotreby elektriny v dôsledku rozvoja elektromobility a elektrifikácie priemyslu. To môže znamenať potrebu nových výrobných kapacít, ktoré veterné parky nemusia byť schopné zabezpečiť. Niektorí tvrdia, že Slovensko by malo hľadať rôzne alternatívy ako sú fotovoltické projekty, ktoré by tiež mohli prispieť k energetickej bezpečnosti a ekonomickému rozvoju regiónu.
Budúcnosť veterných parkov na Slovensku
Odpoveď na otázku, či veterné parky vníma ako definitívne uzavretú kapitolu, Geci považuje za predčasnú. Zostávajúca akceleračná zóna na východe Slovenska by mohla ďaleko predpovedať budúcnosť, avšak každá výstavba bude závisieť na súhlase samospráv. Práve voľba politikov a tlak verejnosti budú určovať smerovanie investícií do obnoviteľných zdrojov energie v krajine.
Financovanie a plán obnovy
Pri zmene plánov sa objavuje otázka o možnom strate financií z plánu obnovy, na ktoré boli akceleračné zóny pôvodne napojené. Geci však verí, že zachovanie jednej zóny by nemalo mať negatívny dopad na financovanie. Ľudia sú však rozdelení a niektorí dokonca oponujú aj poslednej zostávajúcej zóne.
Nakoľko sa zmenia politické preferencie a akú politiku budú presadzovať budúce vlády, ostáva otázne. Podľa Geciho už len existencia akceleračnej zóny nemôže zabezpečiť výstavbu veterných parkov, ale môže byť krokom k ďalšiemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energie, ak sa verejnosť rozhodne pre politikov, ktorí ich podporujú.
