Obežná dráha sa mení na smetisko a je potrebné ju upratať. Vedci skúšajú riešenia ako zo sci-fi, od harpún po lepkavé satelity.

Odpad na obežnej dráhe: Riešenia ako z fantastiky

V posledných rokoch sa pre svetovú komunitu stáva čoraz naliehavejším problémom nielen zvyšujúci sa počet funkčných satelitov vo vesmíre, ale aj rastúci množstvo odpadu. Odhaduje sa, že okolo Zeme sa nachádza viac než 1,2 milióna kusov odpadkov väčších ako jeden centimeter. Tento odpad, aj keď môže byť často drobných rozmerov, sa pohybuje nezvyčajne vysokou rýchlosťou a jeho možné zrážky s funkčnými satelitmi predstavujú vážnu hrozbu. Riešenie tohto problému sa stáva urgentným a vedci sa snažia nájsť inovatívne metódy, ktoré môžu vyzerať ako z vedeckej fantastiky.

Výskum inšpirovaný prírodou

Jedným z fascinujúcich prístupov, ktorých sa vedci ujali, je využitie technológie inšpirovanej prirodzenými schopnosťami gekónov. Títo jaštery sú známi tým, že dokážu priľnúť na hladký povrch vďaka miliónom mikroskopických štruktúr na ich chodidlách, ktoré využívajú van der Waalsove sily. Vedci v Nemecku pracujú na satelite, ktorý by sa mohol doslova prilepiť na nefunkčný objekt vo vesmíre a následne ho stiahnuť do nižších vrstiev atmosféry, odkiaľ by sa opäť mohol zrútiť a pri návrate zhorieť.

Robotická armáda pre odstraňovanie odpadu

Europská vesmírna agentúra (ESA) sa tiež angažuje v tejto problematike. Pracuje na zariadení s hmotnosťou približne 500 kilogramov, ktoré vybaví štyrmi robotickými ramenami podobnými chápadlám. Tieto ramená majú obopnúť nefunkčný satelit PROBA-1 a jeho štart je plánovaný na rok 2029. Rovnako sa skúma aj inovatívny systém harpún. Satelit by bol schopný vystreliť hrot s protihrotmi priamo do cieľa, následne ho zachytiť a manipulovať s ním.

Prípad laserského predpokladu

Ďalším zaujímavým prístupom sú japonskí výskumníci, ktorí už v roku 2015 navrhli vést schopný laser s výkonom 500-tisíc wattov. Tento koncept predpokladá, že zariadenie by mohlo zasiahnuť odpad a ovplyvniť jeho trajektóriu, aby sa dostal na dráhu, z ktorej rýchlejšie klesne do atmosféry. NASA sa tiež zaoberala myšlienkou použitia laseru umiestneného na Zemi, ktorý by pomohol sprevádzať trasy objektov, ak by hrozila kolízia s funkčnými satelitmi.

Prevencia vzniku nového odpadu

Nezabúda sa ani na prevenciu vzniku nového vesmírneho odpadu. Japonská vesmírna agentúra (JAXA) vyvíja elektrodynamické lano, ktoré má dĺžku približne 700 metrov a má byť pripevnené k satelitu ešte pred jeho vypustením. Po skončení jeho životnosti by sa lano rozvinulo a interactovalo s magnetickým poľom Zeme, čím by postupne znižovalo obežnú dráhu prostredníctvom brzdného efektu, čím by sa nefukčný satelit dostal do hustejších vrstiev atmosféry a tam zhorel.

Budúcnosť vesmírnych konfliktov

V kontexte eskalujúcich vojenských napätí a konfliktov sa otázka prevádzkovania satelitov a ich želenej orientácie stáva ešte vážnejšou. Existuje obava, že budúce vojenské operácie sa môžu presunúť aj do vesmíru, čo by mohlo mať ďalšie nepredvídateľné následky.

Riešenie problému s vesmírnym odpadom je zložitý proces, ktorý si vyžaduje koordináciu viacerých krajín a agentúr, ale s inováciami, ktoré sú dnes na obzore, je možné, že sa nám podarí nájsť efektívne a udržateľné riešenia.