Neúspešné referendum nemusí byť pre Demokratov porážkou. Politológ Řádek: Odpadajúca otázka mohla výrazne zvýšiť záujem.
NEÚSPEŠNÉ REFERENDUM NEMUSÍ BYŤ PRE DEMOKRATOV PREHROU
Politológ Miroslav Řádek vyniesol analýzu posledného neúspešného referenda, ktoré sa v Slovenskej republike uskutočnilo. Z jeho slov vyplýva, že výsledok, ktorý ukázal nízku účasť voličov, nemusí mať negatívne dopady na politickú situáciu v krajine, najmä pre stranu Demokratov. Řádek poukázal na fakt, že z desiatich referend, ktoré sa konali v histórii samostatného Slovenska, bolo platných len jedno. Týmto sa opätovne otvárajú otázky o funkčnosti tohto inštitútu a nutnosti reevaluácie kvóra potrebného na jeho platnosť.
Kvórum a jeho dopady
Významným aspektom, ktorý Řádek zdôraznil, je fakt, že kvórum pre referendá na Slovensku je nastavené správne. „Demokracia nie je len o vláde ľudu, ale predovšetkým o vláde väčšiny,“ povedal. On sám nevníma vysoké kvórum ako problém, ale varuje, že jeho zníženie by mohlo mať za následok, že k rozhodnutiam o kľúčových otázkach by sa dostala menšina, čo by mohlo destabilizovať demokratické procesy.
Politické nástroje a uvedomelá opozícia
Problém, ktorý Řádek identifikoval, spočíva skôr v tom, že referendum sa často stáva nástrojom politických strán, pričom ich primárnym cieľom nie je prerokovanie kľúčových otázok, ale presadenie vlastných agend. Opozícia, ktorá mala na referende uplatniť jednotný hlas, sa zdala byť rozdelená. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) nezmobilizovalo svojich voličov k účasti, zatiaľ čo Sloboda a Solidarita (SaS) považovala referendum za neefektívne vynaložené prostriedky. Řádek tak naznačuje, že nejednotná opozícia mohla negatívne ovplyvniť angažovanosť voličov a tým aj výsledok referenda.
Odmietnuté otázky a verejný záujem
V priebehu referenda vypadla pôvodne zamýšľaná otázka o konaní predčasných parlamentných volieb, čo podľa Řádeka mohlo znížiť záujem verejnosti. „Bolo by to zaujímavejšie pre širšiu verejnosť a účasť by bola pravdepodobne podstatne vyššia,“ povedal. Opozícia zmeškala príležitosť na predloženie spoločného postoje, čím sa ešte viac znížila šanca na úspešné referendum.
Účasť významných politikov
Medzi tými, ktorí sa referenda zúčastnili, boli prezident Peter Pellegrini a predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD), zatiaľ čo premiér Robert Fico (Smer-SD) sa rozhodnutia nezúčastnil. Řádek ich účasť považoval za pozitívny krok, keďže podporujú myšlienku, aby občania mali právo rozhodovať o dôležitých politických otázkach.
Pokladané investície a politické výhody
Mnohí komentátori považujú neúspech referenda za finančne nezmyselný, avšak Řádek tento postoj odmieta. Zdôrazňuje, že „demokracia niečo stojí“, a ak existuje ústavný rámec pre referendá, je nevyhnutné ho rešpektovať, nezávisle od nákladov. Uvádza, že aj iniciatíva spojená s referendom pomohla Demokratom, keďže aktivovala petičnú kampaň a prispela k nárastu ich preferencií v očiach verejnosti.
Záver
Sabotáž referenda teda nemusí predstavovať pre Demokratov politickú pohromu. Môže to byť príležitosť na prehodnotenie ich stratégie a posilnenie kontaktu s voličmi. Řádek hovorí, že referendum svoju úlohu už splnilo, aj keď samotná jeho realizácia nedosiahla očakávané výsledky.
