Ukrajina a Európa čelia tlaku Trumpa a Putina, situácia nevyzerá priaznivo
Vydržia Ukrajina a Európa tlak Trumpa a Putina? Nevyzerá to dobre
Vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff sa v Petrohrade stretol s ruským diktátorom Vladimírom Putinom. V utorok rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Šéf Kremľa dal Witkoffovi darček, keď prepustil amerického občana Stephena Hubbarda, ktorý bojoval po boku Ukrajincov.
Kam smerujú rokovania o ruskej vojne proti Ukrajine? K mierovej dohode, ktorú by mohol Kyjev akceptovať? Alebo k snahe, aby Ukrajina kapitulovala? Je Trumpovou stratégiou dotlačiť vládu v Kyjeve k tomu, aby sa vzdala Rusku? A ak je to tak, dokážu sa Ukrajina a Európa tomu vzoprieť? Na tieto otázky odpovedali traja experti.
Charly Salonius-Pasternak, analytik, šéf think-tanku Nordic West Office v Helsinkách
Podľa Saloniusa-Pasternaka je v tejto chvíli Trumpovým cieľom pokúsiť sa minimalizovať debakel, ktorý republikánov pravdepodobne čaká v kongresových voľbách, hoci prezident bude takýto vývoj prezentovať ako víťazstvo. Prepojenie s hlasovaním vidí v tom, ako sa prezident snaží zvaliť vinu za vysoké ceny pohonných hmôt na Ukrajinu. Fakty podľa neho hovoria, že ceny rastú odvtedy, čo Trump začal koncom februára vojnu proti Iránu. Je očividné, že šéf Bieleho domu potrebuje obetných baránkov a Ukrajina je jedným z nich.
Analytik tiež upozorňuje, že Trump a jeho ľudia – Witkoff, Kushner a ďalší – sa snažia pripraviť pôdu pre súkromné a rodinné kšefty. Hovoria o rusko-americkej spolupráci v energetike alebo v dátových centrách. Takýto prístup umožní Kremľu zachovať si tvár napriek neúspechom na Ukrajine, čiže dohody spojené s vojnou budú extrémne nevyvážené a výhodné pre Moskvu. Cieľom Trumpa je podľa neho rýchlo zrušiť sankcie a vyvinúť tlak na Európu, aby opäť nakupovala ruské energie. To sa mu môže pomerne ľahko podariť, keďže viacero európskych spoločností by nákup ruskej energie privítalo.
Na otázku, či Európa dokáže odolať tomuto tlaku spolu s Ukrajinou, Salonius-Pasternak odpovedá, že to závisí od toho, čo ešte urobia Spojené štáty. Môže sa stať, že ukrajinská armáda už nebude vedieť zasahovať strategické vojenské ciele v Rusku ani sa brániť pred ruskými útokmi. Spojené štáty podľa neho nielenže nedodávajú Kyjevu zbrane, ale aktívne blokujú iné krajiny, ktoré by chceli dať Ukrajine systémy Patriot. „Nie je to veľmi dobrý ani pekný obraz,“ uzatvára.
Scott Lucas, expert na medzinárodné vzťahy, University College v Dubline
Lucas vidí v americkej vláde rozkol. To, čo sa deje v súvislosti s Ukrajinou, je pre Trumpa a jeho najbližších kľúčová vec. Witkoffa a Kushnera zaujímajú vyhliadky na hospodárske dohody s Rusmi, Trump sa na Moskvu pozerá po svojom a je tu tiež otázka úlohy Elona Muska pri obmedzení využívania systémov Starlink/Starshield Kyjevom. Všetko sú to známky rizika, že sa prezident USA spojí s Kremľom. Nejde len o odklon od pomoci Ukrajine, ale o skutočné spojenectvo s Ruskom, ktoré by viedlo k podpore Putinovej invázie.
Lucas si však myslí, že existujú americkí predstavitelia, ktorí nechcú, aby sa to stalo. Nechcú zahodiť bezpečnosť Ukrajiny ani európsku bezpečnosť. Je dôležité, že Zelenskyj hovoril s ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom predtým, ako sa stretol s Witkoffom. Ukrajinský prezident vraví, že ho šéf diplomacie uistil, že v prípade mierovej dohody môže Kyjev rátať s bezpečnostnými zárukami.
Podľa Lucasa nejaký americký predstaviteľ hovoril pre médiá anonymne o konštruktívnych rozhovoroch v Oslo a o významnom pokroku smerom k riešeniu. Expert má podozrenie, že to takto zarámcoval práve Witkoff. Ten je vždy optimistický, čo sa týka uzavretia dohody, ale stretáva sa s Kirillom Dmitrijevom, ktorý je podľa Lucasa kremeľský manipulátor a Witkoffa zavádza už od jari 2025. Uvidíme, či sa Trumpov vyslanec bude držať línie, že Kyjev musí mať bezpečnostné záruky a USA nepredajú Ukrajinu len kvôli ekonomickým dohodám, alebo si ho Rusi opäť vložia do vrecka.
Toms Rostoks, riaditeľ, Centrum pre bezpečnostný a strategický výskum, Akadémia národnej obrany v Lotyšsku
Postupne podľa Rostoksa vychádza najavo, že Trumpovou stratégiou je, aby prišli z jeho pohľadu nejaké dobré správy o vojne na Ukrajine, a to ešte pred kongresovými voľbami. Najprv sa zdalo, že dohoda o nafte s Rusmi bola najmä o tom, aby vyslal signál republikánskej základni, že Trump si je vedomý vysokých cien pohonných hmôt a chce v tejto veci dosiahnuť výsledky. Teraz to vyzerá tak, že by rád prišiel s veľkým vyhlásením tesne pred kongresovými voľbami o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.
Rostoks si myslí, že táto stratégia nakoniec zlyhá. Trump nemá veľa času na to, aby dosiahol výsledky, ktoré chce. Ukrajina sa nechystá kapitulovať a Európa ju vo vojne podporuje. Trumpov vplyv je preto do istej miery obmedzený. Nemení sa však to, ako prezident USA vníma vojnu na Ukrajine. Pre neho je to len záťaž a otravná vec, ktorá musí zmiznúť, aby USA, on, jeho rodina a niektorí ľudia z jeho blízkeho okolia mohli robiť obchody s Ruskom.


