SANEP o dôveryhodnosti lídrov: Šimečka vedie, Kollár je na druhej strane
Prieskum dôveryhodnosti politikov: Kto vedie a kto zaostáva?
Na začiatku roka 2026 prišla na svetlo výsledkov prieskumu spoločnosti SANEP, ktorý sa zameriava na dôveryhodnosť politikov v Slovenskej republike. Tento prieskum odhalil zaujímavé a niekedy prekvapivé výsledky vo vzťahu k vnímaniu lídrov politických strán. Predsedníkom, ktorí si získali najväčšiu dôveru voličov, sú Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska a Robert Fico zo Smeru, pričom však obaja čelili značnej nedôvere.
V prieskume vedie Michal Šimečka, ktoremu dôveruje 39 percent opýtaných, avšak 48 percent respondentov mu vyjadrilo nedôveru. Následuje Robert Fico, ktorý má podporu 36 percent voličov, zatiaľ čo 53 percent opýtaných mu nedôveruje. Zaujímavé je, že tretí v poradí, Milan Uhrík z hnutia Republika, si získal dôveru 33 percent účastníkov prieskumu, pričom sa stretol s 45 percentami nedôvery.
Na dolnom konci rebríčka sa nachádzajú politici ako Boris Kollár so 7 percentami dôvery a 68 percentami nedôvery, a László Gubík s 8 percentami, čelí 51 percentám nedôvery. Tieto čísla naznačujú, že v súčasnosti je v slovenskej politike pomerne rozdelený pohľad na dôveryhodnosť jednotlivých lídrov.
Prekvapenia prieskumu a situácia v politickej aréne
Okrem známych mien sa v prieskume objavili aj menej časté figúry. Napríklad predseda hnutia Hlas, Matúš Šutaj Eštok, sa umiestnil na piatom mieste so 26 percentami dôvery, ale takmer 58 percent voličov mu nedôveruje. Za ním nasleduje Branislav Gröhling, ktorému dôveruje 25 percent účastníkov prieskumu. Pre mnohých bude prekvapením, že predseda KDH, Milan Majerský, má dôveru len 27 percent a 49 percent negatívnych odpovedí.
Medzi lídrami sa jasne ukazuje, že popularita a dôvera sa odrážajú aj v kontexte osobných a politických činov, pričom mnoho z nich je vystavených silnej kritike a nedôvere verejnosti. Mnohí pozorovatelia poukazujú na to, že tento prieskum odhaľuje nie len úroveň dôvery voči jednotlivým politikom, ale aj celkovú atmosféru v slovenskej politickej scéne, ktorá je zložená z rôznych názorov a očakávaní voličov.
Aké dopady môže mať prieskum na politickú scénu?
Prieskum SANEP môže mať významné dopady na politické rozhodovania a budúce strategické kroky jednotlivých strán. Taktiež môže ovplyvniť voľby, ktoré sa blížia, a spôsobiť prehodnotenie postojov a taktik voči voličom. Obzvlášť zaujímavá bude reakcia na vývoj situácie, ako aj na spôsoby, akými sa lídri budú snažiť zabojovať o srdcia voličov v nasledujúcich mesiacoch, keď bude potrebné prekonať bariéry nedôvery a vytvoriť nový obraz.
Súčasná situácia naznačuje potrebu prehodnotiť nie len politické agendy, ale aj prístup k komunikácii a transparentnosti voči voličom. S tým sa prirodzene spája aj otázka, ako sa politická kultúra môže prispôsobiť a zlepšiť, aby sa obnovila dôvera v politiku ako takú.
