Nočné služby v tehotenstve a vývoj dieťaťa: Čo odhalil výskum na desaťtisícoch žien?
Nočná práca v tehotenstve môže súvisieť s vývinom dieťaťa, naznačuje japonská štúdia
Práca na nočné zmeny počas tehotenstva môže súvisieť s vývinom dieťaťa v prvých rokoch života. Naznačuje to štúdia publikovaná v odbornom časopise Occupational & Environmental Medicine, ktorá sledovala údaje z rozsiahleho japonského výskumu tehotných žien a ich detí.
Výskumný tím analyzoval údaje viac ako 31-tisíc žien, ktoré pracovali počas prvého trimestra tehotenstva a neskôr vyplnili dotazník o vývoji svojich švorročných detí. Zameral sa na to, či sa riziko možných vývinových ťažkostí líši podľa toho, či ženy pracovali v noci aj v ďalších fázach tehotenstva.
Výsledky ukázali, že deti žien, ktoré pokračovali v nočných zmenách počas tehotenstva, mali v porovnaní s deťmi matiek bez nočnej práce vyššie riziko pozitívneho skríningu v troch oblastiach: v komunikácii o 29 percent, v jemnej motorike o 34 percent a v osobnostno-sociálnom fungovaní o 31 percent.
Jemná motorika zahŕňa presné pohyby prstov a rúk, napríklad pri uchopovaní drobných predmetov. Osobnostno-sociálne fungovanie sa týka sociálnych zručností, emocionálneho a behaviorálneho vývoja či uvedomovania si osobného priestoru.
Ide o relatívne zvýšenie rizika, nie o percentuálny nárast počtu všetkých detí s vývinovými ťažkosťami. Výsledok skríningového dotazníka navyše sám osebe neznamená, že dieťa má potvrdenú vývinovú poruchu.
Najvýraznejšia súvislosť sa týkala jemnej motoriky
Výskumníci rozdelili ženy do skupín podľa toho, či nočné zmeny nepracovali ani v jednom sledovanom období, prestali ich pracovať po prvom trimestri alebo v nich pokračovali aj neskôr.
U detí žien, ktoré nočné zmeny ukončili, zaznamenali v porovnaní s deťmi matiek bez nočnej práce o 24 percent vyššie riziko pozitívneho skríningu v oblasti jemnej motoriky. Pri pokračujúcej nočnej práci sa rozdiely objavili v troch sledovaných oblastiach.
Zo všetkých skúmaných oblastí vykazovala jemná motorika štatisticky významnú súvislosť s nočnou prácou bez ohľadu na to, či ženy v nočných zmenách pokračovali, alebo ich neskôr ukončili. Možným vysvetlením by podľa autorov mohol byť vplyv dlhodobej nočnej práce na zápalové procesy v organizme matky a následne na vývoj nervových dráh zodpovedných za jemnú motoriku. Ide však zatiaľ len o hypotézu, ktorú treba ďalej skúmať.
Úlohu môže zohrávať aj dĺžka spánku
Výskumníci sa osobitne venovali aj tomu, koľko hodín ženy počas tehotenstva spali. V prieskume rozlišovali krátky spánok, kratší ako šesť hodín, stredne dlhý spánok v rozsahu šesť až deväť hodín a dlhý spánok trvajúci najmenej desať hodín.
Prieskumná analýza naznačila, že súvislosť medzi nočnou prácou a výsledkami vývinového skríningu sa mohla líšiť podľa dĺžky spánku. Spánok v trvaní desať a viac hodín sa zároveň spájal s o 80 percent vyšším rizikom pozitívneho skríningu aspoň v jednej z piatich sledovaných oblastí v porovnaní so spánkom v trvaní šesť až deväť hodín.
To však neznamená, že dlhý spánok je v tehotenstve škodlivý. Podľa autorov môže byť zvýšená potreba spánku skôr prejavom iných okolností, napríklad výraznej únavy, depresívnych príznakov, zápalu alebo anémie. Výsledky preto nemožno interpretovať ako odporúčanie, aby tehotné ženy spali menej. Dĺžka spánku sama osebe nemusí byť príčinou pozorovaných rozdielov.
Výsledky nepreukazujú príčinnú súvislosť
Štúdia vychádzala z pozorovacích údajov, a preto nedokáže potvrdiť, že nočná práca alebo konkrétna dĺžka spánku priamo spôsobujú vývinové ťažkosti u detí.
Autori zároveň upozorňujú na viaceré obmedzenia. Nemali k dispozícii podrobné údaje o systéme striedania pracovných zmien, individuálnom biologickom rytme žien, pracovnej záťaži, vystavení svetlu ani presnom čase, keď prestali pracovať v noci. Aj tieto faktory mohli ovplyvniť výsledky.
Napriek tomu sa podľa výskumníkov oplatí venovať pracovným podmienkam tehotných žien väčšiu pozornosť. Zamestnávatelia by mohli zvážiť flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času a možnosti úpravy zmien podľa potrieb tehotných zamestnankýň.
Výskum tak otvára otázku, ako lepšie chrániť zdravie žien počas tehotenstva a zároveň presnejšie pochopiť faktory, ktoré môžu súvisieť s vývojom ich detí. Na potvrdenie príčin a určenie vhodných preventívnych opatrení však budú potrebné ďalšie štúdie.
