Bundeswehr povedie generál Christian Freuding, zodpovedný za pomoc Ukrajine
Bundeswehr povedie generál Christian Freuding, zodpovedný za nemeckú pomoc Ukrajine
Nemecko si na čelo svojich ozbrojených síl vybralo generála, ktorého kariéru výrazne ovplyvnila ruská vojna proti Ukrajine. Novým generálnym inšpektorom Bundeswehru sa stane 55-ročný Christian Freuding, ktorý od februára nahradí Carstena Breuera. Ten v budúcom roku prevezme vedenie Vojenského výboru NATO.
Oznámil to nemecký minister obrany Boris Pistorius, podľa ktorého armáda potrebuje silného, inteligentného a presvedčivého lídra, aby dokázala prevziať väčšiu zodpovednosť v rámci Aliancie.
Freuding má za sebou skúsenosti z viacerých zahraničných misií. Ako dôstojník armádnej rozviedky pôsobil na Balkáne aj v Afganistane a v rokoch 2017 až 2019 zastával funkciu pobočníka vtedajšej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej.
Zásadný zlom v jeho kariére však nastal vo februári 2022, deň po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Dostal na starosť koordináciu nemeckej vojenskej pomoci Kyjevu a vytvoril špecializovanú jednotku, ktorá vyhľadávala, obstarávala a financovala zbrane a vojenské vybavenie pre ukrajinské ozbrojené sily.
Freudingovo pôsobenie pri organizovaní pomoci Ukrajine mu prinieslo nielen značné skúsenosti, ale aj rýchly kariérny postup. Neskôr viedol novú divíziu nemeckého ministerstva obrany zameranú na plánovanie a veliteľský štáb. V októbri minulého roka sa stal veliteľom pozemných síl.
Vymenovanie za generálneho inšpektora tak predstavuje ďalší významný krok v jeho kariére a zároveň signalizuje, že Berlín chce pri transformácii armády využiť skúsenosti získané počas vojny na Ukrajine.
Freuding patrí medzi výrazných zástancov modernizácie armády na základe poznatkov z ukrajinského bojiska. Zdôrazňuje najmä rastúci význam bezpilotných lietadiel a schopnosti účinne proti nim zasahovať. Podľa jeho predstáv by sa mal každý vojak stať buď operátorom dronov, alebo špecialistom na boj proti nim. Aj jeho iniciatíva stála za rozhodnutím vytvoriť v roku 2027 samostatný pluk bezpilotných lietadiel, ktorý má reagovať na meniaci sa charakter moderného vedenia vojny.
Generál však zároveň upozorňuje, že konflikt na Ukrajine nemožno jednoducho považovať za univerzálny model prípadnej vojenskej konfrontácie medzi NATO a Ruskom. Skúsenosti ukrajinskej armády sú podľa neho dôležité a Západ sa z nich musí poučiť, no prípadná odpoveď Aliancie na ruský útok by si vyžadovala vlastný strategický prístup.
Pred novým šéfom Bundeswehru stojí mimoriadne náročná úloha. Nemecko chce bez obnovenia povinnej vojenskej služby zvýšiť počet príslušníkov armády zo súčasných približne 190 000 na 260 000 do roku 2035. Výrazne má narásť aj počet záložníkov, a to zo 60 000 na 200 000. Pomôcť má nový systém dobrovoľnej vojenskej služby, jeho súčasná podoba však zatiaľ nedokáže zabezpečiť dostatok personálu na splnenie stanovených cieľov.
Rovnako naliehavou prioritou bude obnova výzbroje a zvýšenie operačnej pripravenosti. Nemecká armáda sa musí pripraviť na možnosť, že Rusko bude už v roku 2029 schopné uskutočniť rozsiahly útok proti NATO. Na východnom krídle Aliancie má zároveň do konca roka 2027 dosiahnuť plnú operačnú pripravenosť nemecká brigáda s približne 5 000 vojakmi, ktorá pôsobí v Litve.
Berlín je pripravený podporiť tieto ambície rozsiahlymi finančnými investíciami. Do konca roka 2030 plánuje na obranu vynaložiť celkovo 780 miliárd eur. Kancelár Friedrich Merz opakovane zdôrazňuje, že Bundeswehr sa musí stať najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe. Nemecko pritom čelí nielen obavám z možnej vojenskej agresie, ale aj rastúcemu počtu hybridných útokov, za ktorými podľa jeho predstaviteľov stojí Moskva.
Nástup Christiana Freudinga tak prichádza v čase zásadnej premeny nemeckej bezpečnostnej a obrannej politiky. Generál, ktorý počas uplynulých rokov pomáhal zabezpečovať vojenskú podporu Ukrajine, bude teraz zodpovedať za pripravenosť vlastnej armády na nové bezpečnostné hrozby. Jeho najväčšou skúškou bude premeniť ambiciózne plány Berlína na reálne vojenské kapacity v čase, keď sa bezpečnostná situácia v Európe naďalej zhoršuje.
